– Čo budeš dnes variť?
– Obzerance s makom. Alebo orechami? Veď uvidím. Keď poslala svokra papriku, tak lečo.
– Ako robíš lečo?
– Normálne, so smotanou.
– So smotanou?
V nedávnych dobách bežný dialóg. Vymieňali sme si navzájom recepty a inšpirovali sa, čo nakúpiť, čo navariť. Doba však pokročila a dnešný dialóg vyzerá úplne inak.
– Videl si včera čo varili na čétečku?
– Nie! Pozeral som JoJku.
– Tam čo varili?
– Lečo.
– Lečo? S čím?
– Akože s čím, s vajcom.
Jedlo, samé jedlo! Kam pozrieš, všetko sa točí okolo jedla. Každá televízia vysiela minimálne tri kuchárske programy. Každý časopis má špeciálnu prílohu o jedle, každý druhý webový portál sa obtiera o varenie.
A tých kuchynských vymožeností, nástrojov, prístrojov, pomocníkov, ingrediencií, milióny kuchárskych kníh a receptov. Samá reklama, plné obchody, plná kuchyňa harabúrd. Varič na vajcia, fritéza na zemiaky, mixér na palacinky, časovač na cestoviny, odšťavovač na mrkvu …
A nesmiem zabudnúť na krájač na lečo! Bez neho ani lečovú ránu! Ako by to vyzeralo, keby bol každý kúsok papriky iného tvaru a hrúbky?
Čím to je, že „celý náš svet“ sa točí okolo nášho brucha? Čím to je, že jedlu dokážeme venovať enormné množstvo času, energie, či peňazí?