–       Čo budeš dnes variť?
–       Obzerance s makom. Alebo orechami? Veď uvidím. Keď poslala svokra papriku, tak lečo.
–       Ako robíš lečo?
–       Normálne, so smotanou.
–       So smotanou?

V nedávnych dobách bežný dialóg. Vymieňali sme si navzájom recepty a inšpirovali sa, čo nakúpiť, čo navariť. Doba však pokročila a dnešný dialóg vyzerá úplne inak.

–       Videl si včera čo varili na čétečku?
–       Nie! Pozeral som JoJku.
–       Tam čo varili?
–       Lečo.
–       Lečo? S čím?
–       Akože s čím, s vajcom.

Jedlo, samé jedlo! Kam pozrieš, všetko sa točí okolo jedla. Každá televízia vysiela minimálne tri kuchárske programy. Každý časopis má špeciálnu prílohu o jedle, každý druhý webový portál  sa obtiera o varenie.

A tých kuchynských vymožeností, nástrojov, prístrojov, pomocníkov, ingrediencií, milióny kuchárskych kníh a receptov. Samá reklama, plné obchody, plná kuchyňa harabúrd. Varič na vajcia, fritéza na zemiaky, mixér na palacinky, časovač na cestoviny, odšťavovač na mrkvu …

A nesmiem zabudnúť na krájač na lečo! Bez neho ani lečovú ránu! Ako by to vyzeralo, keby bol každý kúsok papriky iného tvaru a hrúbky?

Čím to je, že „celý náš svet“ sa točí okolo nášho brucha? Čím to je, že jedlu dokážeme venovať enormné množstvo času, energie, či peňazí?